Porušiť všetky pravidla objektívnosti sa verejnoprávnej podarilo hneď dvakrát za sebou. V relácii O 5 minút 12 moderátor Slobodník opakovane predviedol nechutnosť, ktorú si seriózny moderátor nemôže dovoliť. Ohovárať tretiu stranu bez jej neprítomnosti chce silný žalúdok.
Nečudujem sa predstaviteľom SDKÚ, že odmietajú pozvanie do televíznej prostitútky. Slušný človek do bordelu nechodí.
Na pochopenie toho, čo Slovenská televízia robí, uvediem jeden príklad. Predstavte si situáciu, že v relácii O 5 minút 12 by sa dvaja politici nechutne bavili o manželke generálneho riaditeľa STV. Myslíte si, že pán Nižňanský by mlčal, ako dnes? Určite nie, už by si pán Slobodník v STV ani necvrkol. A samozrejme by nasledovala žaloba. Myslíte si, že hovorca STV by nazval pani Nižňanskú nechutnou, ako to urobil v prípade SDKÚ?
Niet absolútnych pochýb o tom, že STV robí SMERu politickú kampaň. Otázkou je, koľko si za to STV „vyfakturuje" a či sa to objaví v nákladoch politickej strany SMER. Prečo to hovorím? Lebo témou poslednej Slobodníkovej diskusnej relácie bolo financovanie politických strán. Prvé, čo by Slobodník mal divákom STV objasniť je skutočnosť, akým spôsobom verejnoprávna STV financuje politickú kampaň strany SMER.
Žiaľ, od prostitútky môžeme skôr očakávať to, že roztiahne nohy svojmu pasákovi, ako to, že prizná, koľko mu platí.
Od STV môžme očakávať všetko, len nie jeden zo základných atribútov verejnoprávnosti - objektivitu.