Rovnako nie je potrebné rozoberať mediálne vystúpenia duchov kauzy, ktorí donedávna existovali iba v našich predstavách. Dostatočne to už urobil pán Šátek. Je pravdou, že vystúpenia Rúžičku, Jakoubka či Bilasa boli len nevydarené mediálne šou s cieľom odpútať pozornosť od závažnejších vecí. To je fakt.
Kľúčové v celej kauze je odpoveď na otázku prečo premiér Fico k celej kauze zaujíma tak neskutočne vlažný postoj. Akoby ho to ani nezaujímalo. Všimli ste si, že na túto tému ešte nemal ani jednu tlačovku? Ale poďme pekne po poriadku.
Premiér Slovenskej republiky Rober Fico je notoricky známy ako zarytý odporca privatizácie a fanatický zástanca štátneho dirigizmu ako fetišu. Štátnu kontrolu chce vo všetkom a všade. Preto je zatiaľ nevysvetliteľnou záhadou, kto a ako ho presvedčil, aby kšeft za 15 miliárd korún pustil súkromnej firme. (štát mal postupne odpredať 50 miliónov ton emisií). Pokojne tomu hovorme privatizácia predaja. Kľúčovým faktorom zostáva, že štát už v minulosti predával emisie štandardne - priamo vládam. Prečo v tomto obchode storočia došlo u pána premiéra Fica k tak šokujúcej názorovej zmene, na ktorej podvodníci obtiahli Ficovú vládu o miliardy? Orgány činné v trestnom konaní, ale aj novinári by sa mali opakovane pýtať premiéra Fica, ktoré okolnosti ho prinútili zmeniť jeho fanatické presvedčenie, že jedine štát dokáže efektívne hospodáriť, v našom prípade predať emisie. Takéto presvedčenie sa nemení na základe okúzľujúceho úsmevu pána so šatkou, ktorého pán premiér vraj ani nepozná. Preto neobstojí výhovorka, že za podvod s predajom emisií je zodpovedná iba SNS. Minister za SNS musel žiadať súhlas na predaj emisií od vlády a vláda na čele s premiérom ho musela schváliť. Keby od premiéra Fica súhlas nemal, nikdy by ku kšeftu za 15 miliárd korún nedošlo.
Opakovane, a nie len zo strany pána premiéra počujeme, že vlastne o nič nejde, lebo doteraz nikto nedokázal, že sme na predaji emisií prerobili. To, že novinári priniesli dôkazy o tom, že okolité krajiny predávali za dvojnásobnú cenu vláda na čele s premiérom vytrvalo ignoruje. Je to priehľadná manipulácia, ktorá sa pravidelne opakuje. Posledne ju použil minister financií Počiatek v diskusii s Miklošom. Orgány činné v trestnom konaní, ale aj novinári musia hľadať odpoveď u pána premiéra, ktorý je za vládu zodpovedný, celý predaj schválil a o všetkom bol informovaný. Musia sa pána premiéra pýtať, ako dospel k záveru, že cena 5 € za tonu bola dobrá ponuka. S koľkými záujemcami sa rokovalo? Aké boli ich ponuky? Koľko ponúkli Japonci? Prečo sa prestalo so záujemcami o odkúpenie našich emisií z ničoho nič rokovať? O koľko nižšiu ponuku dávali iní, ako Interblue Group? Tieto otázky pritlačia premiéra Fica, aj ministra Počiatka odkryť karty. Musia to presne vedieť, ak obhajujú svoju teóriu. Aby som predišiel prípadnej manipulácii oboch predstaviteľov vlády, v čom sú zdatní, uvediem príklad, ako mala Vláda SR na čele s jej premiérom Ficom postupovať. Cez Ministerstvo zahraničných vecí SR mala Vláda SR poslať vládam krajín potencionálnych záujemcov ponuku na odpredaj emisných kvót. Rokovať s nimi a požiadať o cenovú ponuku. Mali urobiť len to, čo urobili ľudia v pozadí Interblue Group. Aké jednoduché a logické.
Ak dokáže premiér Fico na tieto otázky vyčerpávajúco odpovedať bez ďalších pochybností, môžu ho orgány činné v trestnom konaní škrtnúť zo zoznamu podozrivých a priamo zainteresovaných. Len mu nesmú dovoliť naťahovať čas. Ale na to sa spoľahnúť nemôžme, preto je to opäť výzva pre masmédia. Chápem, že premiér tak nenávidí novinárov. Zmariť tak výhodný kšeft dokáže rozzúriť aj chladnejšie povahy.
Toto mi chýbalo v mozaike Jozefa Šáteka.
