Matej Hospodár
Večerný dialóg
Nevšedný večer tropického leta. Horúčava nakrájaná až po strop. Sedím za klávesnicou, myšou hýbem sem a tam. Mlčky pozerám na prázdnu plochu dokumentu. Čo, možno lepšie, o čom napísať? Ťažký vzduch sa trochu pohne, akýsi čudný vánok vstúpi do miestnosti. Len pár metrov predo mnou postarší, ctihodný pán s pohárom červeného v ruke. Labužnícky usrkávajúc a mľaskajúc, smejúcimi sa očami poznamená: „Dárek vod Voskovce. Chvíľu na mňa hľadí, chápajúc situáciu a potom, pokývujúc hlavou, opätovne položí svoju nesmrteľnú otázku: „Co číst? Jeho nezabudnuteľný a chytľavý smiech sa nesie miestnosťou a ja sa smejem rovnako srdečne.