A tak pák premiér „objavil" šrotovné, kroré bolo podľa neho „úspešné". Nebudem tento nezmysel pánovi premiérovi vytĺkať z hlavy, iba mu pripomeniem vyjadrenia ministra jeho kabinetu, ktorý by mal o tom vedieť najviac. Pán Jahnátek 28. apríla povedal doslovne: "Príspevok štátu vo výške 55 miliónov eur (1,66 miliardy Sk) nemal pre ekonomiku SR mimoriadny význam. Naše šrotovné skôr pomohlo výrobcom áut v Českej či Rumunskej republike. V inom garde zase šrotovné v Nemecku alebo Francúzsku pomohlo aj Slovensku. Tak si predstavujeme solidaritu v rámci celej Európskej únie a spoločný boj proti svetovej kríze."
Rovnako by bolo potrebné ozdraviť pamäť pána premiéra údajom ministerstva financií, ktoré prínos šrotovného vyjadrilo aj číselne. Šrotovné podporilo rast HDP bezvýznamnými promile percenta.
Aby Fico svoju neschopnosť zakryl, urobil si exkurziu do automobiliek. Súkromné zahraničné firmy začínajú opäť vyrábať naplno. A kde je úspech, tam sa musí socialista Fico priživiť. Aby sa zahraničným investorom zapáčil, hoci ich z duše nenávidí, začal tárať o treťom kole šrotovného. Aj napriek tomu, že napríklad Kia zaznamenala nárast predaj na domácom trhu kontinuálne, aj po skončení šrotovného. Cieľ návštevy bol celkom racionálny. Ak ho dosadíme do rovnice: Kia = úspech = šrotovné = vláda = ja, nepotrebuje to ďalší komentár, iba ak to, že v skutočnosti platí jedine: Kia = úspech.
Neschopný premiér rieši veci, ktoré nikoho nezaujímajú, ani netrápia. Snáď iba jeho samotného. Napríklad, nové pútnické miesto Slovákov - Bratislavský hrad so sochou Svätopluka.
Neschopný premiér nerieši to, čo by mal. Jeden z najvyšších nárastov nezamestnanosti v Európe, či jeden z najväčších prepadov rastu ekonomiky. Začo môže aj on.
Kladiem si provokatívnu, no logickú otázku. Prečo Fico nerobí exkurzie po štátnych podnikoch, ktoré nefungujú, a ročne nás stoja miliardy? Prečo Fico nerobí exkurzie do osád, aby na vlastné oči videl, kde končí pôrodné jeho ministerky práce.
Rovnako by ma zaujímalo, prečo premiéra Fica, pri tragédií v bani v Handlovej, vôbec nezaujímalo, kto je za smrť dvadsiatich ľudí zodpovedný. Prečo sa aspoň nepozastavil nad číslom 462 - počtom životov, ktoré si už táto baňa vzala.
Odpoveď je jednoduchá. Osudy ľudí premiéra nezaujímajú. A vraj socialista. Jeho zaujíma iba on sám. Premiér túži po úspechu, ktorý sa jeho vlastnou hlúposťou nedostavuje. A tak sa politicky priživuje, kde sa dá. Aj bludmi o treťom kole šrotovného. Ani štátny smútok, ktorý sám nechal vyhlásiť, ho nezastavil pred budovaním vlasného imidžu úspešného štátnika.
